Obezita je všade okolo nás

Mamička s obezitou, vysokým tlakom, nedostatkom vitamínov alebo železa, prípadne matka, ktorá fajčí, má priamy vplyv na to, či jej dieťa bude obézne. Čiže ešte ani nie ste na svete a už existuje riziko, že budete trpieť nadváhou alebo obezitou. Veľmi dôležitým ďalším faktorom je napríklad aj dojčenie. Čím dlhšie sú deti dojčené, tým je nižšie riziko, že skončia obézne v dospelosti. No nie je to len o telesných faktoroch......“, hovorí v deviatej časti podcastového seriálu Obezita je choroba MUDr. Ivan Majerčák, prezident Ligy proti obezite.  Vypočuť si ju môžete tu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/29/epizoda/1486

Čo predstavuje pojem obezitogénne prostredie?

Jednoducho povedané, obezitogénne prostredie je vlastne životný štýl a prostredie, v ktorom žijeme, ale nevieme ho nijako ovplyvniť. Napríklad taký predpoklad na vznik obezity vyplýva z toho, aké BMI mala vaša mamka ešte predtým, než vás vôbec počala. Mamička s obezitou, vysokým tlakom, nedostatkom vitamínov alebo železa, prípadne mamka, ktorá fajčí, má priamy vplyv na to, či jej dieťa bude obézne. Čiže ešte ani nie ste na svete a už existuje riziko, že budete trpieť nadváhou alebo obezitou. Veľmi dôležitým ďalším faktorom je napríklad aj dojčenie. Čím dlhšie sú deti dojčené, tým je nižšie riziko, že skončia obézne v dospelosti. No nie je to len o telesných faktoroch. Existuje totiž aj vzťah medzi výškou vzdelania, chudobou a obezitou. Z výskumov vyplýva – čím sú ľudia vzdelanejší, solventnejší, žijú v mestách, tým majú nižšie riziko vzniku obezity. Na Slovensku sme robili štúdiu na tému liečby vysokého krvného tlaku a jednou z metód liečby je aj takzvaný nefarmakologický prístup, kde teda vysoký krvný tlak liečime len stravou a pohybom. V tejto štúdii nám tak isto vyšlo, že tí bohatší a vzdelanejší mali väčšiu šancu zvládnuť liečbu vysokého krvného tlaku bez tabletiek než tí chudobnejší. Neviem ako lekár povedať, prečo to tak je. To by možno vedel vysvetliť skôr asi sociológ.

No podľa toho, čo hovoríte, tieto vaše príklady sú naozaj neovplyvniteľné jednotlivcom. Napríklad si nevyberáme rodičov, kde sme sa narodili, či koľko zarábali. No ale čo taký pohyb? Ten snáď vieme ovplyvniť.

Áno, samozrejme. Koľko sa chceme alebo nechceme hýbať. Ale napríklad nevieme v rámci obezitogénneho prostredia veľmi ovplyvniť, koľko tých priestorov na pohyb budeme mať. Len si zoberte, že niekedy bolo súčasťou každého sídliska aj ihrisko alebo nejaký športový areál pre deti. Dnes namiesto toho radšej postavíme viac bytoviek, zahustíme sídlisko. Postavíme parkoviská alebo nové kancelárske priestory. Koľko cyklotrás sa v takom bežnom slovenskom meste nachádza? Podľa mňa stačí dať priestor deťom na pohyb, za ktorý si nebudú musieť napríklad platiť. Pretože reálne na to ich rodičia nemusia mať peniaze. A oni sa budú hýbať, ak na to budú mať príležitosť. Ja si uvedomujem, že za oknom ambulancie, v ktorej pracujem, postavili také malé ihrisko. Každý deň tam vidím deti behať a hrať sa. Len im treba vytvoriť priestor.

Ja mám skôr pocit, že tie dnešné deti radšej sedia pred televízorom alebo počítačom.

To máte pravdu. Sociálne siete navýšili počet hodín takzvaného screen timu, čiže času stráveného pred obrazovkou zariadení ako televízia, počítač, tablet alebo smartfón. Počas ich využívania sa deti naozaj nehýbu a miesto toho sa skôr obklopujú naoko krásnymi ľuďmi a sú do značnej miery ovplyvnené kultom štíhlosti. Mám pre vás takú zaujímavosť. Vedeli ste o tom, že kult štíhlosti vytvorili anglické životné poisťovne?

Nie.

Zistili totiž, že ľudia s obezitou sú príliš rizikoví a prichádzajú kvôli nim o peniaze. Tak sa rozhodli propagovať, veľmi úspešne, niekedy až nezdravú štíhlosť. A spoločnosť sa toho okamžite chytila.

Tak to som teda netušil, ale popravde, stále čakám, kedy spomeniete aj jedlo ako súčasť obezitogénneho prostredia. Fast foody a presladené nápoje zrejme k tomu patria.

Samozrejme. My, ako jednotlivci, neovplyvníme predaj týchto potravín a dokonca neovplyvníme ani to, či budú bežať v reklamách. Ich cenová dostupnosť je oproti zdravému jedlu jednoducho fakt vysoká. A nielen cenová dostupnosť, ale aj celková dostupnosť. Keď si skočíte do kina a chcete si kúpiť niečo pod zub, tak máte na výber jedine pukance alebo nejaké nachos s vysokokalorickým dresingom.

Áno. Minulý týždeň som bol v kine a som si to práve dal.

Nič zdravé tam nenájdete. To isté, keď sa chcete najesť vonku uprostred noci. Máte na výber hranolky, nejakú mastnú pizzu alebo kebab. Nič zdravé.

Presne včera som si to dal zase večer.

A pritom len stačí dať ľuďom tú príležitosť. Keď si pamätáte na tú akciu v školách, ktorú som spomínal v predošlom podcaste, v automatoch na školách umiestnili čistú vodu do výšky detských očí a sladené nápoje uložili nižšie. Firma poskytujúca tieto automaty zarobila rovnako. Aj keď si deti kupovali oveľa menej sladených vôd. Ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle.

Kto teda môže zmeniť toto obezitogénne prostredie, ak nie my?

My, ako jednotlivci, toho veľa nezmôžeme, ale vytiahnite si zoznam všetkých ministerstiev a ja vám garantujem, že každé z nich by mohlo nejakým spôsobom ovplyvniť súčasné obezitogénne prostredie, v ktorom všetci žijeme. Ministerstvo školstva vie ovplyvniť to, či sa o zdravej výžive a pohybe učia deti na školách. A vie ovplyvniť aj to, čo sa varí deťom v školských jedálňach. Ministerstvo pôdohospodárstva vie zase ovplyvniť dotovanie a cenotvorbu zdravých potravín, Ministerstvo dopravy zase koľko budeme mať cyklotrás a chodníkov a napríklad aj spomínanú úroveň chudoby vie zase ovplyvniť Ministerstvo práce a sociálnych vecí či Ministerstvo financií. Je to naozaj jednoduché. Vezmite si napríklad zákon, ktorý hovorí o tom, že nemáte nárok na bezplatnú stomatologickú starostlivosť, ak každý rok nepodstúpite preventívnu prehliadku chrupu. Je to také jednoduché. A pritom to dokázalo zlepšiť stav chrupu Sloveniek a Slovákov. Nikto nechce platiť peniaze navyše, tak radšej na tú preventívku ide. A to isté sa dá spraviť aj s obezitou. Stačí uhrnúť napríklad stopercentnú daň na sladené nápoje alebo na nezdravé jedlo a ľudia si ho budú kupovať menej.

Mám známeho vo veľkej firme, kde majú v kuchynke k dispozícii aj nejaké tie chuťovky. No zatiaľ, čo tie zdravé majú zdarma, tak za tie nezdravé si musia platiť.

To som ešte nepočul, ale to je prekrásny príklad. A presne takéto jednoduché kroky môže na celospoločenskej úrovni urobiť aj štát.

Rád by som sa ale ešte vrátil k sociálnym sieťam. Oni totiž nielen, že spôsobujú to, že sa ľudia nehýbu,

Samozrejme. Keď na nich non-stop vidia vychudnuté modelky, budú sa cítiť menejcenní a neschopní. A čo je ešte horšie, rovnako to vnímajú aj zdraví, aj chudí ľudia. Tým pádom nikto z nich nerozumie, že obezita je choroba. Čo je vlastne hlavná téma všetkých týchto podcastov. Miesto toho vzniká spoločenská predpojatosť, nejaká mylná predstava o ľuďoch s obezitou, že sú leniví, že veľa jedia, nevedia sa kontrolovať, nemajú pevnú vôľu či iné bludy. Následne sú títo ľudia svojím spôsobom stigmatizovaní, ponižovaní, vytláčaní. Znamená to, že spoločnosť sa k nim správa inak. Nikto nechce v lietadle sedieť vedľa tučného človeka, deti v školách sa s tými deťmi s obezitou nechcú kamarátiť a dokonca aj zamestnávatelia, ak by si mali vybrať z dvoch totožných záujemcov o prácu, vyberú si toho na prvý pohľad zdravého. Čiže bez kíl navyše. Ženy sa hanbia chodiť na plaváreň a jedna moja pacientka sa dokonca nevedela zmestiť do divadelného kresla. Bolo to pre ňu strašné. Málokto sa dokáže vcítiť do pocitov ľudí s obezitou. Všetci im hovoria, aby proste schudli. Menej jedli, viac sa hýbali, ale oni nevedia, ako. A už vôbec nevedia, že za to nemôžu. Že trpia chorobou, ktorá nie je schopná správne regulovať ich telesnú hmotnosť. A ako by za to vlastne aj mohli, keď nedokážu ovplyvniť napríklad to, koľko mala kilogramov mamka v čase ich počatia, nedokážu ovplyvniť, či sa narodili v rodine, kde bolo zdravé stravovanie, či sa narodili v meste, v bohatej alebo chudobnej rodine a už vôbec nedokážu ovplyvniť, či chodili do školy, ktorá mala alebo nemala poriadnu telocvičňu. Práve preto o tom treba hovoriť. Treba robiť osvetu. A nielen medzi tými, ktorí touto chorobou trpia, ale v rámci celej spoločnosti. Tak obézny, ako aj štíhly človek sa potrebuje na obézneho pozrieť ako na chorého.