Nerozhodujeme sa, či sme po jedle hladní alebo sýti, alebo áno? Jednoducho cítime jeden z týchto pocitov v pravý čas a potom pokračujeme v príslušných činnostiach.
Nedokážeme pochopiť ani to, prečo si na neskorú popoludňajšiu desiatu radšej dáme čokoládovú tyčinku ako zelené jablko, keď sme si ráno pevne predsavzali vytrvať pri zdravom stravovaní.
Ak teda naše stravovacie správanie a výber potravín nie sú úplne pod našou vedomou kontrolou a niekedy sú v rozpore s našimi zámermi, aké ďalšie sily sú v hre, ako fungujú a prečo sa často zdá, že „sabotujú“ naše plány?
„Potreba nájsť palivo na výrobu energie je hlbokým hnacím motorom v biológii všetkých živých organizmov: všetci potrebujeme potravu, aby sme prežili. Nie je preto prekvapujúce, že naše telá majú taký komplexný systém kontroly príjmu potravy, ktorý riadia hormóny,“ vysvetľuje Joseph Proietto, profesor medicíny na univerzite v Melbourne.
Zdá sa, že hormóny fungujú ako chemickí poslovia medzi telom a mozgom, ktorí koordinujú naše stravovacie správanie a výber potravín.
Tieto hormóny cirkulujú v krvi a pochádzajú z tkanív v rôznych častiach tela zodpovedných za príjem a skladovanie energie vrátane čriev (ktoré prijímajú a trávia jedlo), tukového tkaniva (ktoré ukladá energiu ako tuk) a pankreasu (ktorý vytvára hormóny, ktoré sa podieľajú na skladovaní energie, akým je napríklad inzulín).
„Potreba nájsť palivo na výrobu energie je hlbokým hnacím motorom v biológii všetkých živých organizmov: všetci potrebujeme potravu, aby sme prežili. Nie je preto prekvapujúce, že naše telá majú taký komplexný systém kontroly príjmu potravy, ktorý riadia hormóny.
Niektoré hormóny sú zodpovedné za stimuláciu pocitu hladu (nazývame ich „hormóny hladu“), zatiaľ čo iné sú zodpovedné za to, aby sme sa cítili naplnení (nazývame ich „hormóny sýtosti“).
Nižšie je uvedený zjednodušený prehľad hormónov, ktoré sa podieľajú na regulácii chuti do jedla. V ňom môžete vidieť, kde telo uvoľňuje rôzne hormóny a ako ovplyvňujú chuť do jedla.
Po naplnení žalúdok znižuje našu túžbu jesť tým, že produkuje menej hormónu hladu a posiela správu do mozgu, aby sme prestali jesť. Zároveň sa hladiny hormónov sýtosti zvyšujú po jedle a dosahujú vrchol v rozmedzí po 30 až 60 minútach.
Táto dynamická súhra správ hormónov hladu a sýtosti pomáha nášmu mozgu regulovať naše stravovacie správanie. Ďalší súbor hormónov môže riadiť náš výber potravín a motivovať nás k jedlu, aj keď nemáme fyzický hlad.
Zdá sa, že hladiny hormónov sa tiež menia, keď schudneme. Vo viacerých skúšaniach sa zistilo, že chudnutie vyvolané diétou je spojené s hormonálnymi zmenami, ktoré podporujú opätovné nadobudnutie hmotnosti.
Po úbytku hmotnosti sa hladiny hormónov sýtosti znižujú a hladiny hormónov hladu sa zvyšujú. Tieto zmeny vedú k trvalému zvýšeniu hladu, zníženiu pocitov plnosti a spaľovaniu menšieho množstva kalórií. Tieto zmeny môžu trvať až tri roky a sú pravdepodobne jedným z dôvodov, prečo 8 z 10 ľudí z dlhodobého pohľadu opäť naberie stratenú hmotnosť.
Tieto zistenia naznačujú, že potlačenie hladu po schudnutí by mohlo pomôcť ľuďom udržať si novú hmotnosť.
Po úbytku hmotnosti sa hladiny hormónov sýtosti znižujú a hladiny hormónov hladu sa zvyšujú. Tieto zmeny vedú k trvalému zvýšeniu hladu, zníženiu pocitov plnosti a spaľovaniu menšieho množstva kalórií.
Je dôležité mať na pamäti, že svoje hormóny nedokážeme kontrolovať. Keď cítime hlad, je veľmi ťažké nejesť – bez ohľadu na to, ako veľmi nechceme jesť. Ale keď si uvedomíme, ako naše hormóny fungujú, pomôže nám to pochopiť, aké typy intervencií a stratégií možno potrebujeme na efektívne riadenie našej hmotnosti.
