Keď BMI nestačí

Prinášame vám prepis druhého rozhovor formou podcastu zo seriálu Obezita je choroba s MUDr. Ivanom Majerčákom, ktorý sa už 25 rokov venuje liečbe obezity, pracuje v Centre pre liečbu obezity Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a je prezidentom Ligy proti obezite. Podcast

si môžete vypočuť na kanáli Zdravie podcast https://www.podcastzdravie.sk/podcast/29/epizoda/1431

V minulej časti sme si všeobecne zhrnuli základné fakty o obezite a o tom, že je to choroba, s ktorou by ľudia mali navštíviť lekára a dnes si preberieme, ako taká návšteva obezitológa a diagnostika obezity prebieha. Na začiatok by som sa však opýtal: existuje nejaká metóda, pomocou ktorej človek aj sám zistí, či naozaj trpí obezitou? Lebo nie vždy je jednoznačné, či je to len nadváha alebo naozaj tá obezita.

Ak si chce niekto overiť, či trpí alebo má nábeh na zvýšené zdravotné riziko súvisiace s obezitou, existuje na to veľmi jednoduchý postup. Stačí si odmerať výšku a obvod pása. Hovorievam:  Povedzte mi svoj obvod pása a ja vám poviem, ako dlho budete žiť. Je to jednoduché. Pás v centimetroch si vydeľte vašou výškou v centimetroch a ak vám vyjde hodnota pod 0,5, je to v poriadku, nehrozí vám žiadne riziko spojené s obezitou. Do hodnoty 0,6 ide o zvýšené medicínske riziko a nad 0,6 sa už nachádzate v pásme vysokého medicínskeho rizika. Tento údaj pochádza z renomovaného medicínskeho časopisu British Medical Journal, takže to nie je len nejaký vymyslený blábol. Výskumy potvrdzujú, že tento parameter najlepšie koreluje so srdcovo-cievnymi komplikáciami pacientov. Stačí si tento údaj vypočítať a hneď budete vedieť, či ste “ohrozený druh”.

To je skvelý tip! Pripomenulo mi to tiež výpočet BMI alias index telesnej hmotnosti, ktorý si vieme vypočítať cez rôzne online kalkulačky na webe. Je tento údaj spoľahlivý?

Na výpočet BMI nepotrebujete online kalkulačku ani špeciálny prístroj, stačí svoju hmotnosť v kilogramoch vydeliť druhou mocninou výšky v metroch (alebo dvakrát vydeliť výškou v metroch, napríklad, 90 kilogramov deleno 1,8 deleno 1,8). Ak vám vyjde číslo do 25, ste v norme. Ak vyjde číslo medzi 25 a 30, máte nadváhu a ak číslo nad 30, už ide o vážnu diagnózu, obezitu 1.,2., alebo 3. stupňa, s ktorou by ste mali navštíviť lekára. No k liečbe treba pristúpiť aj v prípade, že máte BMI nad 27 a k nemu pridružené ďalšie rizikové faktory ako fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, ochorenie srdca či cukrovka alebo spánkové apnoe. Čo sa týka spoľahlivosti BMI, tak tento údaj môže byť  trošku zavádzajúci, pretože takým kulturistom by vyšlo veľmi vysoké BMI aj napriek tomu, že v tele nemajú takmer žiadny tuk, pretože väčšina  ich  hmotnosti  je tvorená svalmi. Ale v absolútnej väčšine ostatných prípadov našej stredoeurópskej populácie BMI fakt funguje, takže sa ním orientačne môžete riadiť.

Môžeme si teda doma vypočítať obvod pása vydelený výškou, poznať svoje BMI .... niekomu vyjde, že jepravdepodobne je pacientom s obezitou. Aký by mal byť ďalší krok tohto človeka? Mal by začať rovno s nejakou diétou a cvičením?

Len to nie! Jeho kroky by mali okamžite smerovať k lekárovi! No ako som to spomenul už v minulom podcaste, liečiť sa môže človek len vtedy, ak to chce naozaj sám a nikto ho do toho netlačí. Takže ďalší krok je teda povedať si: áno, mám problém a chcem ho riešiť. Človek s obezitou potrebuje zmeniť svoj životný štýl, ktorý prebieha v niekoľkých štádiách - prekontemplačnom, kontemplačnom, štádium príprav, samotná zmena a nakoniec udržanie dosiahnutých výsledkov. Treba tu však počítať aj s relapsom alebo nejakým “pošmyknutím”, z ktorého si ale netreba robiť ťažkú hlavu. Stane sa, ideme ďalej. Toto všetko ale nezvládne sám, takže jednoznačne by mal navštíviť lekára, ktorý ho prevedie všetkými fázami.

Čím sú jednotlivé štádiá tejto zmeny typické?

Hneď prvé, prekontemplačné, voľne prekladám pojmom “sladká nevedomosť”. V tomto stave sladkej nevedomosti sa nachádza množstvo pacientov s obezitou, no nepripúšťajú si, že by mali nejaký problém alebo že by mali schudnúť. Potrebujú riešiť boľavé kĺby, vysoký krvný tlak či cukrovku, no nikomu z nich nenapadne, že majú obezitu. Jasné, lekár im povie, že sú tuční, aby schudli, no v tomto štádiu to nepomôže. Alebo sa diskusii o telesnej hmotnosti pacienta vyhnú, lebo vidia, že pacient nie je pripravený hovoriť o vlastnej telesnej hmotnosti a mohol by sa dokonca uraziť. V ambulancii lekára ale hovoríme o chorobe a o zdraví objektívne. Lekári by možno urobili lepšie, keby pacientom povedali, že ich stav sa môže ešte oveľa viac zhoršiť. Potrebujú totiž dostať informácie o možných následkoch obezity, aby mohli uvažovať o zmene. Až následne sa môžu pacienti dostať do druhej fázy, kontemplácie, kedy o tej zmene začnú reálne uvažovať. Vtedy si majú pacienti zobrať do ruky papier a pero a spísať si, čo získajú, keď sa začnú liečiť a naopak, o čo prídu, ak to nechajú tak. Následne sa dostanú do štádia príprav, kedy ich  lekár vie usmerniť, aby si stanovili reálne ciele, teda dosiahnuteľné. Liečba obezity je beh na dlhú trať, netreba to teda preháňať a uštvať sa či už psychicky alebo fyzicky. Po tomto štádiu prichádza na rad predstavenie komplexného manažmentu obezity alias KMO, o ktorom budeme podrobnejšie hovoriť v nasledujúcich epizódach. Sú to ale v podstate 4 kroky, ktoré pacienta dovedú do vytúženého zdravého cieľa.

Predpokladám, že pred samotnou liečbou ešte by mal pacient prejsť rôznymi diagnostickými testami a procedúrami, aby sa vedelo, v akom stave je. Ako takýto proces prebieha?

Okrem spomínaných “domácich” meraní, ktoré diagnostikujú primárnu obezitu, treba ešte vylúčiť obezitu zapríčinenú nejakým iným ochorením, takže zisťujeme, či pacient netrpí napríkad chorobami žliaz s vnútorným vylučovaním, Cushingovou chorobu alebo poškodením hypotalamu, prípadne či obezitu nespôsobuje hormonálna liečba, kortikosteroidy či iné lieky. Okrem vylúčenia sekundárnej obezity sa každému pacientovi zmeria výška, obvod pásu a krvný tlak, ktoré pomôžu napríklad s diagnostikou metabolického syndrómu. Môžu sa vykonať laboratórne odbery na zhodnotenie metabolizmu tukov, cukrov, bielkovín, stavu pečene, vyhodnotiť EKG alebo iné vyšetrenia, ak ich lekár na základe zdravotného stavu a anamnézy pacienta považuje za potrebné. Dôležitá je tiež diskusia o tom, aké iné spôsoby kontroly telesnej hmotnosti pacient v minulosti vyskúšal a aký mali na neho efekt.

A čo ďalej? Spomínali ste, že ľudia s rovnakým BMI môžu mať rôzne zloženie tela...

V tom prípade prechádzame na diagnostiku pomocou prístrojov, takzvanou bioimpedančnou metódou. Taký prístroj meria zloženie tela a úrovne jeho metabolizmu. Pomocou ôsmich elektród na rôznych častiach tela zmeria, koľko tukového tkaniva a koľko vody má človek vo svojom organizme. Zároveň odváži hmotnosť svalov, kostí a vypočíta bazálny metabolizmus. 

Ja som mal raz v rukách také 2 elektródy, ktoré som len držal a na ulici mi pomocou nich zmerali množstvo tuku v tele.

Áno, na podobnom princípe fungujú aj ručné tukomery, kedy človek drží elektródy v oboch rukách alebo sú ešte aj váhy, na ktoré sa postavíte naboso a snímače vás odmerajú. Najnovšie typy analyzátorov vyzerajú ako lepšia váha, pričom celé vyšetrenie trvá 90 sekúnd, kedy je človek zmeraný fakt podrobne, napríklad, na akých konkrétnych miestach sa tuk ukladá. Vďaka tomu sa môžeme baviť o presnom postupe chudnutia, odporučiť ideálny jedálniček a typ cvičenia. Prístroje dokonca ukážu aj to, o čom sme hovorili pri BMI, že tento údaj môže byť zavádzajúci. Mal som pacienta, ktorý nevyzeral že by mal nadváhu, no prístroj ukázal, že takmer nemá svalovú hmotu, takže veľké percento jeho hmotnosti tvoril čistý tuk. Prišiel preto, lebo si myslel, že pribral “len” 10 kíl, no v skutočnosti mal v tele 20 kíl nadbytočného tuku. Inokedy sa mi zas stalo, že som u pacientky s hmotnosťou 145 kilogramov vypočítal BMI 43, čo je obrovské číslo. Keby sme sa orientovali len podľa neho, tak by pani mala schudnúť 75 kilogramov, čo sa zdá nereálne. Ale keď sme ju postavili na analyzátor, tak sme zistili, že má navyše len 37 kíl tuku. Analýza dokonca dokáže odhadnúť, aký pitný režim pacient dodržiava a či cvičí. Je to fakt mašina!

V rámci diagnostiky obezity som sa stretol aj s testom, ktorý dokázal odhaliť potraviny spôsobujúce zvyšovanie nadváhy. Viete nám o ňom povedať viac?

Pravdaže. Keď som o tomto teste intolerancie potravín počul prvýkrát, myslel som si, že je to ďalšia zo série bludov, ktoré sa len snažia z ľudí vytiahnuť peniaze. No v skutočnosti je tento test postavený na objektívnej metodike testovania tolerancie potravín, ktorá bola kedysi pre našincov nedostupná, keďže krv testovaného bolo potrebné v priebehu jednej noci dopraviť až do USA. Dnes je však takýto test oveľa dostupnejší, laboratóriá sa totiž nachádzajú aj v Európe. Tento Alcat-test presne určí, ktoré potraviny, huby, chemikálie či lieky telu škodia, prípadne, či je na nich precitlivené. Ak totiž jete potraviny, ktoré vaše telo netoleruje, môže to v tele spustiť rôzne ochorenia, medzi ktoré patrí aj obezita.

Takže ak prestanem jesť potraviny, ktoré moje telo zle toleruje  tak znížim svoju váhu?

Áno, môže sa tak stať. Týmto spôsobom sa testuje reakcia organizmu na 390 položiek, z toho 250 potravín, s ktorými bežne prichádzame do styku. To, na čo test zistí intoleranciu  odporúčame vylúčiť z jedálnička a zároveň pacient zistí, ktoré potraviny sú pre jeho telo naozaj vhodné. Vďaka tomu sa tak vylúči ďalší faktor, ktorý spôsobuje pacientovi nadváhu a môže sa mu nastaviť jedálniček, ktorý mu nielenže neublíži, ale dokonca pomôže.

Patrí tento test intolerancie potravín medzi bežné diagnostické postupy?

Nie. A ani ho ako prvý krok pri liečbe obezity neodporúčam. Častejšie ho potrebuje pacient s atopickým ekzémom alebo funkčným dyspeptickým syndrómom. Pomáha aj pri migrénach a podľa tohto testu si vie individualizovať jedálniček aj inak zdravý človek. ALCAT využívajú aj športovci na zlepšenie výkonnosti. Tento test nepatrí k štandardnej diagnostike alebo liečbe, keďže je to finančne náročné. Ak ho však pacient chce podstúpiť, tak v súčasnosti sa odbery robia aj na Slovensku.

Tento rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou NOVO NORDISK a jej webovou stránkou pravdaohmotnosti.sk.