Treba začať od detí

A sladené nápoje dali až na spodok. Aj takáto, na prvý pohľad drobná, jednoduchá zmena, znížila spotrebu sladených nápojov. A nebolo treba nič zakazovať. Zároveň to chce vytvoriť viac podmienok na pohyb a šport a znížiť takzvaný screen time, čiže čas, ktorý deti trávia pred obrazovkou počítačov, televízorov a smartfónov....uvádza v ôsmej časti podcastového seriálu Obezita je choroba MUDr. Ivan Majerčák, z Centra pre liečbu obezity, ktorý si môžete vypočuť na podcastovom kanály tu https://www.podcastzdravie.sk/podcast/29/epizoda/1483

V predchádzajúcich podcastoch sme si predstavili obezitu ako ochorenie, povedali o jej liečbe a dnes sa budeme venovať tomu, ako obezite predchádzať. Pretože aj keď je skvelé, že toto ochorenie dokážeme úspešne liečiť, lepšie by možno bolo, ak by sa ním ľudia vôbec nemuseli zaoberať, resp. ak by ním vôbec netrpeli.

Máte úplnú pravdu. Ak by som si mohol vybrať dva také základné smery, ktorými by sa spoločnosť mala uberať v rámci prevencie obezity, tak by som chcel, aby sa dosiahli dve veci. Aby každý, kto má obezitu, navštívil lekára, ktorý mu poskytne adekvátnu liečbu a aby sa informácie o zdravom životnom štýle dostávali normálne, v komplexnom, ucelenom systéme k deťom. Už na základných školách. V tomto by sme sa naozaj mali učiť od iných európskych krajín, ktoré v budovách škôl napríklad nezakázali automaty na sladkosti a nápoje plné cukru, ale dali do výšky očí čistú vodu. A sladené nápoje dali až na spodok. Aj takáto, na prvý pohľad drobná, jednoduchá zmena, znížila spotrebu sladených nápojov. A nebolo treba nič zakazovať. Chce to viac cyklistických trás a detských ihrísk, aby sa deti venovali pohybovým aktivitám a športom. Je potrebné znížiť takzvaný screen time, čiže čas, ktorý deti trávia pred obrazovkou počítačov, televízorov a smartfónov. No kam ich pošleme, keď miesto ihrísk sa stavajú často len nové byty a obchodné centrá? Za trénerov alebo kurzy športu si treba platiť. A to nie každá rodina si môže dovoliť. Reálne aj existuje rozpracovaný podrobný materiál, čo všetko by sa mohlo urobiť pre to, aby nám nevyrastala ďalšia generácia detí s diagnózou obezita. Celkovo je návrhov veľa, no na ich realizácii by sa mali podieľať viaceré rezorty. Nielen školstvo, zdravotníctvo, ale aj ministerstvo financií, či ministerstvo dopravy, hospodárstva, sociálnych vecí a rodiny...

Čo by mali vlastne takéto ministerstvá robiť? Mali by napríklad oblepiť chipsy obéznymi ľuďmi, tak ako je to pri cigaretách?

Napríklad zdanením sladených nápojov či nezdravých chipsov a získané financie dať na podporu zdravých a kvalitných potravín. Rovnako treba zvýhodňovať aj potraviny s nižším obsahom cukru a vyšším obsahom vlákniny. Zatraktívniť ovocie a zeleninu. Miesto toho sme kŕmení nepravdivými reklamami na akože zdravé potraviny. Ja by som bol radšej, ak by sme ich nahradili celonárodnými programami týkajúcimi sa propagácie zdravého životného štýlu. Aj preto by sme sa mali učiť už v štvrtej, možno piatej triede základnej školy o tom, že sladené nápoje škodia. Dajme deťom priestor na pohyb, ktorý ich bude baviť. A nezaťaží rodinný rozpočet. Myslím, že aj rodičia by boli za, keby sa do školských jedální dostalo viac ovocia a zeleninových šalátov a možno menej automatov na sladkosti a chipsy. Vzdelávanie ľudí smerom k zmene životného štýlu je jednoducho vždy veľmi dobrá investícia do spoločnosti a do budúcnosti tejto spoločnosti.

Existuje vôbec niekde v Európe krajina, kde sa tieto vedomosti alebo návyky snaží štát ľuďom vštepiť?

Pravdaže. A mal som možnosť dokonca to zažiť live, teda na vlastnej koži. Ešte ako čerstvý absolvent medicíny som sa dostal do Fínska a náhoda zariadila, že som pracoval u profesora Kalevi (nezrozumiteľné), otca známeho, tzv. Karelského projektu. Severná Karélia je oblasť Fínska, v ktorej mali v 70. rokoch minulého storočia vysokú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia. Zistili, že za to môže hlavne vysoká hladina cholesterolu, vysoké hodnoty krvného tlaku a nadváha. Predpokladali, že je to spôsobené vysokou spotrebou domáceho masla, smotany a plnotučného mlieka. Tak si riešenie tohto problému vzal na starosti štát, ktorý spustil celonárodnú kampaň. Počas kampane v rádiu a v televízii vysvetľovali zásady zdravého stravovania a potrebu pohybu. Štát tiež začal zvýhodňovať zdravšie potraviny a dotovať nízkotučné margaríny a rastlinné oleje. A výsledok? Ohromujúci. Podarilo sa im dosiahnuť výrazný pokles úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca, a to až o polovicu. A pritom neobjavili Ameriku. Je to však dôkaz, že ekonomicky silná krajina s podobnými problémami ako máme my, dokáže zmeniť takýto nepriaznivý stav obyvateľstva. Stačil jeden projekt a zdravou životosprávou začala žiť celá krajina.

Ale čo také fínske školy? Ako to fungovalo na tých školách?

Keď som v tej dobe navštívil školské jedálne vo Fínsku, zostal som príjemne prekvapený. S lístkami ako permanentka na lyžiarsky vlek sme chodili okolo bufetov s veľkým výberom šalátov, syrov, rôznych druhov mlieka, vrátane acidofilného. V ponuke bol celozrnný chlieb, knäckebrot, ako hlavné jedlo ryba, no hlavne veľa zeleninových príloh. Bolo to jednoducho úplne iné ako u nás vtedy na Slovensku. Nie že by oni mali iný žalúdok. Majú dokonca tie isté chuťové bunky. No keďže sa už od základnej školy stretávajú s tým, že ku každému jedlu patrí poriadna porcia zeleninového šalátu, tak si ho proste naberú.

Asi potom ešte nevyskúšali také bryndzové halušky so slaninkou.

Chutili im aj halušky s bryndzou a slaninou. Alebo vepřo, knedlo, zelo. Len bohužiaľ, potom prepchato odfukovali. Síce im to chutí, no je to pre nich na rozdiel od ich stravovania ťažké jedlo. To je aj pre nás, len sme na to zvyknutí. Naozaj nie je zložité zmeniť myslenie mladej generácie, treba len začať. A začať vo veľkom. V školských laviciach a v školských jedálňach. A následne, samozrejme, pokračovať v rodine.

A neskúšali ste takéto podobné projekty aj na školách u nás na Slovensku? Lebo ja keď som ešte chodil do školy, tak si pamätám také celkom nezáživné jedlá, ktoré sa podávali. Napríklad paradajková polievka, ktorú som z duše neznášal, pretože tá mi pripomínala vodu s kečupom, alebo UHO – to je univerzálna hnedá omáčka. Toto dodnes nemám rád. Ale zase paradajkovú polievku milujem, lebo som ju ochutnal v talianskej reštaurácii, viem, ako sa pripravuje a to je úplne iná chuť. A aj túto vec, ktorú si pamätám, že mi nechutila z detstva, zo školskej jedálne, tak som si zrazu zamiloval. Ale neviem, ako to funguje teraz.

Aj to je dôvod, prečo som spomenul školské jedálne, pretože po niekoľkých rokoch od spomínanej návštevy Fínska sa nám podarilo niečo zrealizovať v takom skúšobnom projekte na dvoch košických školách, kde sa testovalo, či sa dá do školských osnov zaradiť predmet s názvom Zdravý životný štýl. Aj naše deti majú totiž problém s nadváhou a to oveľa častejšie než v minulosti. Majú mene pohyby, trávia oveľa viacej čašu pred obrazovkou alebo pred tabletom alebo pred počítačom. V spomínanom skúšobnom projekte sme zistili, že zásady racionálneho stravovania má zmysel učiť žiakov štvrtého až piateho ročníka. Už vedia počítať, a zároveň, už sa začínajú zaujímať o vážnejšie témy. Podľa zahraničných podkladov sme pripravili publikácie, takú učebnicu a cvičebnicu, ktorými sme chceli u detí vyvolať záujem o vlastné zdravie a chuť uskutočniť potrebné zmeny v stravovaní a v pohybe. Deti, s ktorými sme pracovali, pochopili, že mierna nadváha v ich veku ešte nemusí spôsobovať nejaké výrazné zdravotné ťažkosti, ale ak s tým nebudú nič robiť, s vysokou pravdepodobnosťou z nich vyrastie chorý človek s obezitou.

Mal teda tento projekt úspech?

Zmapovali sme vlastne spôsob stravovania týchto štvrtákov a piatakov a zistili sme, že sa už dokážu zorientovať v kvalite aj v druhu potravín. Vedeli si vypočítať vhodný kalorický príjem, vedeli pochopiť princíp energetickej rovnice, ako aj rozpor medzi príjmom a výdajom energie, z čoho rezultuje priberanie. Dokázali si dokonca zvoliť aj vhodný a pre nich zábavný druh pohybu. Do školskej jedálne sme ešte umiestnili priestorový model stravovacej pyramídy, aby ho mali deti stále na očiach a vyberali si tak správne potraviny. Spoločne s nimi sme napríklad pripravovali šaláty, ktoré im naozaj chutili. A doslova mizli z pultov.

Takže špička tej pyramídy bola veľmi vysoko a nedočiahli na tú čokoládu? Lebo už sme sa raz bavili o tej pyramíde v jednom z podcastov.

Pyramída bola vystavená v školskej jedálni skôr ako taký maskot tohto projektu. Krúžky totiž fungovali celý rok a u detí mali naozaj veľký úspech. Bohužiaľ, to je zatiaľ všetko, čo sa nám v rámci Ligy proti obezite na školách podarilo. Podporili sme aj pohybovú aktivitu detí a podľa stravovacej pyramídy sme pomenovali športový klub Pyramída. Za úspech možno považovať, že ten napríklad existuje dodnes.

Ale napriek tomu, v Lige proti obezite robíte naozaj nádhernú osvetu. A nielen to. Pomohli ste napríklad českému projektu STOB dostať sa aj na Slovensku. Viete nám o ňom, našim poslucháčom povedať o niečo viac?

STOB je vlastne skratkou Stop obezite. Táto spoločnosť vznikla v Čechách v roku 1991 a v súčasnosti združuje stovky psychológov, lekárov, cvičiteliek, nutričných poradcov a ďalších odborníkov, ktorí pomáhajú ľuďom zhadzovať nadbytočné kilá. Ročne STOB organizuje množstvo redukčno-kondičných pobytov doma aj v zahraničí. Napríklad aj v Chorvátsku či Kanárskych ostrovoch alebo na Kube. Dokonca organizujú programy aj pre deti. Populárnu metódu chudnutia založila psychologička, doktorka Iva Málková, ktorá sa obezite venuje už od 80. rokov. STOB funguje už aj na Slovensku. Má svoj web, www.stob.sk. Dozviete sa na ňom informácie o podujatiach, ktoré sa pripravujú a môžete sa na ne dokonca prihlásiť aj v prípade, že by ste sa chceli stať jeho súčasťou ako certifikovaný lektor. A je jedno, či ste nutričný poradca, fyzioterapeut, psychológ, lekár alebo sa jednoducho chcete jednoducho venovať a pomáhať ľuďom s nadváhou a obezitou bez ohľadu na svoje vzdelanie.

Čo je vaším hlavným cieľom v rámci STOBu?

Mojou snahou je postupne dobudovať sieť certifikovaných lektorov tak, aby v každom, aj menšom meste na Slovensku existovala možnosť prihlásiť sa do kurzu, ktorého témou bude chudnutie, zmena životosprávy a aktívny pohyb. Potrebujeme na to však nájsť dosť empatických, zapálených a ideálne aj komunikatívnych nadšencov, ktorí po absolvovaní kurzu lektorov dokážu sami viesť skupinu, získajú dostatočné vedomosti o pohybe, o zdravej výžive a majú záujem pomôcť pacientom s obezitou. Chceme, aby boli tieto kurzy, zamerané na chudnutie, dostupné v čo najviac mestách na Slovensku. Netreba na to ani nejaké špeciálne vybavenie. Stačí jedna trieda alebo telocvičňa v škole, pár stoličiek a ľudia, ktorí budú chcieť vo svojom živote niečo zmeniť. Najdôležitejším cieľom však je, aby ľudia pochopili, že obezita je choroba a patrí do rúk odborníkom Len tak dokážu totiž skutočne pomôcť pacientom s obezitou. Neodborne vedený pacient sa často trápi celý život. Polovicu života sa trápi pri rôznych bludných diétach či zázrakoch, v chudnúcich saunách či na stoloch, čo cvičia za neho, a druhú polovicu života mu nervy žerie jojo efekt. Čiže sa trápi, keď priberá späť. Je svojím spôsobom nešťastný, lebo nevie, že je chorý. Že obezita je diagnóza. Obezita je preto dnes častejšie stigmou než diagnózou. A aj toto by chcel STOB zmeniť.